16-5-17_Martina Růžičková / Polyamory Design Unit

Polyamory Design Unit

Si šťastným článkom nukleárnej rodiny? Vytvára status quo, i keď je ako koncept relatívne mladá. Pojmy zadržiavajú veci v nehybnosti. Vymenila by si individuálne istoty za kolektívne práva? Spomenieš si na poslednú redefiníciu ľudských práv? Cítiš sa byť človekom? S akým druhom organizmov sa najviac stotožňuješ? Akému zvieraťu sa najviac podobáš? Ktorou rastlinou si? Si globálnym občanom? Za ktorý živočíšny druh by si lobovala? Projektuješ ľudské vlastnosti do neľudských entít? Nazývaš cudzích vlastnými menami? Koľko generácii potrvá proces vývoja umelej inteligencie do jej singulárnej podoby? Si s ním šťastná?

Diplomový projekt Polyamory Design Unit, (ďalej už PDU), skúma možnosti spolupráce odborníkov pôsobiacich na poli umenia, produktového, grafického designu, architektúry a filozofie pri tvorbe špekulatívneho scenára budúcnosti. Spoločne s produktovou designérkou Janou Trundovou, grafickým designérom Šimonom Bařákom, architektom Ondřejom Mohylom a filozofom Lukášom Likavčanom vytváram koncept a štruktúru prezentácie návrhu bytového komplexu pre polyamorické súžitie ľudských a neľudských entít.

Takéto súžitie je realizované za podmienok plnej automatizácie práce a globálnej implementácie nepodmieneného základného príjmu. Tieto vstupné parametre predstavujú veľký emancipačný potenciál, ktorý má schopnosť rekonfigurovať dnešné chápanie konceptu polyamorie, potažmo sietí vzťahov obecne. Polyamoria v nami postulovanej špekulatívnej budúcnosti vychádza z novej normality fluidných identít. Akým spôsobom ale radikálnu tekutosť identít znázorniť, reprezentovať a z akých materiálnych podmienok vychádza? Plná automatizácia veškerej, i intelektuálnej práce, neguje pojem práce ako nutného predpokladu zabezpečenia ľudskej existencie. Sentiment ľudí po práci vytvorí pole pre mnoho rôznych typov reakčných pozíc. Tieto pozície budú reakciou na hegemóniu technologického pokroku umožňujúceho mimo konca nutnej práce i prostetické zdokonaľovanie ľudských tiel, instantnú zmenu pohlavia a vývoj embryí mimo tela rodiča. Pôjde o reakčné pozície ako užívateľské negácie. Môžeme ich pripodobniť, vďaka mnohosti ich foriem a absencii logiky pozdného kapitalizmu, k mikrotrendom bez potenciálu osloviť širšie spektrum populácie. Reakčná pozícia nového typu nevytvorí politiku identity a bude zo svojej podstaty spoločensky neškodná. Ľudia budú fluidne migrovať medzi nekonečným množstvom identít a voľnočasových aktivít.

Umelec sa stáva v mojom poňatí iniciátorom, socialite. Ako umelec disponujem vôľou prekročiť sféru odborného, inštrumentálneho myslenia, hádžem lasom do otvoreného, voľného priestoru smerom k hyperstíciám. Nie je ale možné môj vhľad do ďalších odborných disciplín obviniť z povrchnosti? Sústredený, systematický dialóg a obratne zvolený spôsob komunikácie umožňuje vyhnúť sa negatívnym konotáciám spájaným s termínom umelecký výskum. Experti by mali začať participovať, každý zo svojej autonómnej pozície, na systematickom ničení pozdne kapitalistického spoločenského usporiadania jeho vlastnými prostriedkami. Mali by byť iniciátorom a spolutvorcom platforiem pre myslenie a uskutočňovanie radikálne emancipatórnej budúcnosti. Po dosiahnutí kýžených podmienok fungovania PDU, po absolútnej automatizácii a implementácii neutrálnej technokratickej vlády na globálnej úrovni zostane po odborných disciplínach nekonečné pole expresívnych, citovo zafarbených spôsobov vyjadrenia sa.

Martina Růžičková

Na projektu spolupracovali: Šimon Bařák, Lukáš Likavčan, Marek Lužný, Ondřej Mohyla, Jana Trundová

Foto instalace: Yozhi Yazooma

 

Foto přednášky a performance: Polina Davydenko